Život Prešova
online
online
Zo 14 podpredsedov europarlamentu nebude ani jeden z krajnej pravice
17.07.2024 Celý región
Brusel/Štrasburg
16. júla (TASR) – Slovensko získalo v Európskom parlamente (EP) jeden
zo 14 podpredsedníckych postov. Vo voľbách, ktoré sa konali v utorok
večer v štrasburskom sídle EP, nebol do vedenia zvolený žiaden z
poslancov zastupujúcich krajnú pravicu, informuje bruselský spravodajca
TASR.
V prvom kole hlasovania sa podarilo vybrať 11 podpredsedov z ôsmich členských krajín a zo štyroch tzv. proeurópskych politických frakcií. Po druhom kole platí, že podpredsedami budú zástupcovia desiatich krajín a šiestich frakcií. Zo 720-členného europarlamentu v utorok hlasovalo 701 poslancov a kandidáti na podpredsedu museli získať najmenej 333 hlasov. V druhom kole hlasovalo 674 poslancov a stačilo získať 305 hlasov.
Najviac hlasov (604) získala už v prvom kole nemecká poslankyňa z Európskej ľudovej strany (EPP) Sabine Verheyenová, druhá bola poľská expremiérka a europoslankyňa Ewa Kopaczová (572) rovnako z EPP a tretí najvyšší počet hlasov (478) si pripísal Španiel Esteban González Pons tiež z tábora ľudovcov.
Nemecká poslankyňa Katarina Barleyová z frakcie Socialistov a demokratov (S&D) získala 450 hlasov a socialistka Pina Piciernová z Talianska 405 hlasov. Za ňou nasledoval ďalší socialista Victor Negrescu z Rumunska (394 hlasov) a potom slovenský europoslanec Martin Hojsík z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) s 393 hlasmi.
V prvom kole dostatok hlasov získala aj socialistka Christel Schaldemosová z Dánska (378), socialista Javi López zo Španielska (377), belgická expremiérka a liberálna poslankyňa Sophie Wilmésová (371) a taktiež rumunský europoslanec Nicolae Štefanuta (347) od Zelených.
Ostatní kandidáti nezískali dostatok hlasov a v druhom kole sa rozhodlo o zvyšných troch menách. Najviac hlasov (490) dostal Roberts Zile z Lotyšska z radov Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), Talianka Antonella Sbernová taktiež z ECR (314) a potom francúzsky poslanec Younous Omarjee zo skupiny Ľavica (311).
Podpredsednícke funkcie nezískali Fabrice Leggeri z Francúzska z Patriotov pre Európu (177), Češka Klára Dostálová taktiež od patriotov (117) a ani Ewa Zajaczkowska-Herniková z Poľska z frakcie Európa suverénnych národov (ESN), ktorá v druhom kole dostala len 46 hlasov.
Hlasovanie potvrdilo, že europoslanci z tzv. proeurópskych rodín - ľudovci, socialisti, liberáli a zelení - sa snažili vytvoriť podľa vlastných vyjadrení "ochranné pásmo" a nepustiť do predsedníctva EP kandidátov frakcií Patrioti pre Európu a ESN, združujúcich populistické, krajne pravicové, euroskeptické či prorusky zamerané strany. Dvaja kandidáti patriotov v prvom kole však získali každý viac než 200 hlasov a členka ESN 102 hlasov, čo znamená, že tieto frakcie majú skrytú podporu aj medzi členmi iných politických skupín.
Frakcia ECR, ktorá sa označuje za "eurorealistickú", sa podľa pozorovateľov čoraz viac snaží dostať do politického stredu a byť akceptovanou najmä v tábore ľudovcov.
Predsedníctvo europarlamentu tvorí 14 podpredsedov a päť kvestorov spolu s predsedom. Voľby kvestorov sa budú konať v stredu.
V prvom kole hlasovania sa podarilo vybrať 11 podpredsedov z ôsmich členských krajín a zo štyroch tzv. proeurópskych politických frakcií. Po druhom kole platí, že podpredsedami budú zástupcovia desiatich krajín a šiestich frakcií. Zo 720-členného europarlamentu v utorok hlasovalo 701 poslancov a kandidáti na podpredsedu museli získať najmenej 333 hlasov. V druhom kole hlasovalo 674 poslancov a stačilo získať 305 hlasov.
Najviac hlasov (604) získala už v prvom kole nemecká poslankyňa z Európskej ľudovej strany (EPP) Sabine Verheyenová, druhá bola poľská expremiérka a europoslankyňa Ewa Kopaczová (572) rovnako z EPP a tretí najvyšší počet hlasov (478) si pripísal Španiel Esteban González Pons tiež z tábora ľudovcov.
Nemecká poslankyňa Katarina Barleyová z frakcie Socialistov a demokratov (S&D) získala 450 hlasov a socialistka Pina Piciernová z Talianska 405 hlasov. Za ňou nasledoval ďalší socialista Victor Negrescu z Rumunska (394 hlasov) a potom slovenský europoslanec Martin Hojsík z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) s 393 hlasmi.
V prvom kole dostatok hlasov získala aj socialistka Christel Schaldemosová z Dánska (378), socialista Javi López zo Španielska (377), belgická expremiérka a liberálna poslankyňa Sophie Wilmésová (371) a taktiež rumunský europoslanec Nicolae Štefanuta (347) od Zelených.
Ostatní kandidáti nezískali dostatok hlasov a v druhom kole sa rozhodlo o zvyšných troch menách. Najviac hlasov (490) dostal Roberts Zile z Lotyšska z radov Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), Talianka Antonella Sbernová taktiež z ECR (314) a potom francúzsky poslanec Younous Omarjee zo skupiny Ľavica (311).
Podpredsednícke funkcie nezískali Fabrice Leggeri z Francúzska z Patriotov pre Európu (177), Češka Klára Dostálová taktiež od patriotov (117) a ani Ewa Zajaczkowska-Herniková z Poľska z frakcie Európa suverénnych národov (ESN), ktorá v druhom kole dostala len 46 hlasov.
Hlasovanie potvrdilo, že europoslanci z tzv. proeurópskych rodín - ľudovci, socialisti, liberáli a zelení - sa snažili vytvoriť podľa vlastných vyjadrení "ochranné pásmo" a nepustiť do predsedníctva EP kandidátov frakcií Patrioti pre Európu a ESN, združujúcich populistické, krajne pravicové, euroskeptické či prorusky zamerané strany. Dvaja kandidáti patriotov v prvom kole však získali každý viac než 200 hlasov a členka ESN 102 hlasov, čo znamená, že tieto frakcie majú skrytú podporu aj medzi členmi iných politických skupín.
Frakcia ECR, ktorá sa označuje za "eurorealistickú", sa podľa pozorovateľov čoraz viac snaží dostať do politického stredu a byť akceptovanou najmä v tábore ľudovcov.
Predsedníctvo europarlamentu tvorí 14 podpredsedov a päť kvestorov spolu s predsedom. Voľby kvestorov sa budú konať v stredu.
0
www.ZIVOTPO.sk
